Svetlana El Halawany vie, že tento zvučný výraz patrí aj do každodenného slovníka tých, ktorí chcú vyzerať aspoň trochu „in“. Do jej butiku a „dámskej klubovne“ Wanyfer na Hlavnej 8 v Košiciach, ktorý spolu s kamarátkou z detstva Vandou Kaifer otvorila koncom minulého roku, mnohé dievčatá či ženy rady zablúdia, pretože z každej vykúzlia to, čo robí dámu dámou…

Už niekoľko rokov obliekate známu americkú speváčku Nicole McCloud, ktorá istý čas žila na Slovensku, blízko Košíc, no i mnohé ďalšie známe či „neznáme“ dámy, ktoré sa k vám s potešením vracajú, lebo vedia, že vždy im pravdivo poradíte a dotvoríte ich celkový šatník a že od vás odídu ako hviezdy. Aký je váš recept na dobrý styling?

Každá dáma je pre mňa jedinečná, a z každej sa dá „vyrobiť“ časopisová ikona. Je úplne jedno, či je sudkyňa, taxikárka alebo učiteľka. O každú sa postaráme rovnako. Snažím sa o kalokagatiu, teda zladenie vnútra so zovňajškom. Najprv pozorne počúvam a robím anamnézu. Až potom „šijem“ styling a šatník na mieru. Dobrý styling je málo, tak na trojku, je to priemer. Môj styling musí byť skvelý! Výsledkom je krásna, sebavedomá žena, ktorej sa následne životom pláva ľahšie vo sférach pracovných, ale aj vzťahových. Dámy, povedzme si, muži nás najprv vnímajú okom. Ak nedáme impulz ku kroku A, na B môžeme zabudnúť a zmeškáme aj ten posledný vlak.

Motto „šaty robia človeka“ nebolo vymyslené len tak… Zovňajšok o nás veľa napovie. Aký máte postoj k celkovej úprave ženy?

Mnoho žien si povie: „veď ja to dám aj svojou inteligenciou, nemusím sa vždy štýlovo nahodiť či nalíčiť“. Myslím si, že takéto úvahy sú trochu skreslené. Našim zovňajškom predsa vyjadrujeme rešpekt k okoliu, je to isté neverbálne vyjadrenie toho, kým sme. Ak sme niekde v spoločnosti, kde nikoho nepoznáme, inteligenciu môže potlačiť práve to, čo máme na sebe a ako je upravená naša tvár či vlasy. Čo ma najviac trápi, ak ženy vidia niečo extra elegantné a krásne, až im ide srdce z hrude vyskočiť, avšak kvôli predsudkom v ich mysli, typu: „Čo na to povie kolegyňa? Nemôžem byť predsa krajšia ako moja šéfka“, si to nekúpia. Túto nočnú moru by som chcela zmeniť. Je to „mravenčia“ práca, ale bojujem s tým.

Aké farby, materiály a strihy by nemali v našom šatníku chýbať?

Definitívne všetky farby života – pastelové farby – vanilková, svetlomodrá, mätovo zelená, baby-pink, fialová, ale aj telové odtiene a zemité farby. Stále „fičia“ hodváby, krajky, organzy (hutnejší materiál podobný šifónu), kožušiny, koža a výšivky. Zabudnite na drobné náušnice a nebojte sa väčších. Dámy v tých najlepších rokoch, nestrácajte odvahu, uberie vám to 10 rokov. A ak k tomu ešte pridáte jemnučko-koralový rúž, ktorý „ordinujem“ všetkým svojim klientkam, nebudete mať o komplimenty núdzu. Odporúčam „googliť“ a inšpirovať sa blogérmi a módnymi mólami. Každý má nejaký ten svoj štýl, ktorého sa je dobré držať, no stále ho treba inovovať a mixovať s tým, čo práve „letí“. Dôležité je všetko prispôsobiť postave.

Občas sa stáva, že niečo preženieme. Akým „prešľapom“ by sme sa mali vyhnúť?

Nerada škatuľkujem. Aj najlepší tesár sa sem-tam utne. Ani ja nie som výnimka. Potom už ostáva len jedno – tváriť sa, že to tak malo byť a držať hlavu vysoko. Možno to bude zajtra trend. (smiech) Nebolo by to prvý krát v histórii módy. Niektoré typy žien sa môžu ovešať a „vyfarbiť“ a nebudú pôsobiť vulgárne. Iné sa „prezradia“ aj v čierno-bielej. Prešľap je tiež myslieť si, že čím drahší kus, tým štýlovejší. Žiaľ, často to tak nie je. Kvalita a cena nie vždy korešpondujú. Naozaj je potrebné poradiť sa s odborníkom. Aj keď v našich končinách je veľakrát každý právnik, lekár a tiež „stajlista“ v jednej osobe. Kupujte si nadčasové kúsky, ktoré si hodnotu držia. Ak je váš rozpočet primalý, zvoľte radšej second-handy. Naozaj sa tam vybrať dá. A nie je to pod úroveň! Je to „trendy“! „Zabiť“ sa dá aj diamant, ak sa nevie nosiť.

Ktoré farby by ste nikdy neskombinovali?

Pre mňa osobne je veľmi ťažká kombinácia, s ktorou sa asi nikdy (i keď nikdy nehovor nikdy) nestotožním, červená a čierna. Kombinácia týchto dvoch farieb na mňa pôsobí dosť tvrdo a dokonale ju doladiť vie naozaj len málokto. Ak už moje klientky inklinujú k tejto kombinácii, „rozbíjam“ ju bielou. Ale omnoho radšej volím korálovú. A k červenej zladím radšej telovú.

Ktorá farba je vaša obľúbená?

Ružová! Ružovou si my ženy masírujeme srdce. (smiech)

Načo by sa ženy mali pri vytvorení šatníka sústrediť?

Vyjadrím sa k šatníku zrelej ženy, študentkám sa dá odpustiť skoro všetko. Ženy by sa mali absolútne sústrediť na doplnky! Môžete do nich chudnúť i priberať, doplnky si aj tak držia svoju cenu a veľkosť. (smiech) Lacnota sa vždy prezradí topánkou, kabelkou a šperkom. Sukňa či šaty môžu byť aj úplne jednoduché, no doplnky dávajú celku výsledný „look“. Keď sa dá nazvať doplnkom aj čistota, tá by žene nikdy nemala chýbať. Žena má byť kvet. Nestačí len kúpiť si krásne šaty. Treba ich vedieť aj nosiť. Taktiež je nutné dokončiť aj tvár príjemným líčením a vlasy pekným účesom. Veľa z vás si povie: „ale odkiaľ na to zobrať?“ Príďte a vyskúšajte nás. Sme pripravení na všetky peňaženky, systém vytvorenia šatníka s názvom „cifrovaná chudoba” ovládame tiež. Aj my s Vandou sme boli študentky. Ide o systém z 10 kusov 25 štýlových kombinácií.

Čo poradíte plnším dámam a naopak čo štíhlejším?

„Špagetkám“ poradím ako si „vyrobiť“ prsia volánmi, vypchávkami či veľkými šperkami, boky a zadok rôznymi štýlmi šiat ako „cut-out“ alebo „peplum“. „Bagetky“ tiež nemusia umierať v depresiách či večne opakovať: „keď schudnem, prídem“. – To z praxe nie je nikdy. Labužníčky, chladnička je vždy bližšie ako telocvičňa. A „depka“ sa prehlbuje. Budeme vrstviť a zdôrazňovať to, čo je dokonalé. Plnoštíhle „bagetky“, vyvarujte sa „oversized“ konfekčnej veľkosti, pretože takto budete ešte väčšie. Noste číslo, aké v reáli máte a radšej vrstvite. Trebárs k priliehavému tričku si navrch oblečte nejakú voľnejšiu elegantnú košieľku.

Zrejme žiadna žena nie je úplne dokonalá, malé nedostatky sa vždy nájdu. Denne vám „rukami prejdú“ desiatky žien. Ako sa vnímajú?

Uf, žiadna nie je dokonalá? (smiech) Kiežby bolo okolo nás toľko dokonalých „Mr. Big“ pánov. Ale teraz vážne. Ženy, prebuďte sa! To čo „dávate“ v kabínkach, je hrôza počúvať pre ženu, nieto pre muža. Z praxe sú najnespokojnejšie tie najdokonalejšie. Ja ich pustím, nech sa pokojne „doriadia“ a potom nastavím imaginárne zrkadlo a idem ja. – Či si uvedomujú aké dôsledky sa dostavia v ich vzťahu, ak toto opakujú svojim mužíčkom. Tí ich totiž začnú tak aj vnímať. Väčšinou sú dámy v šoku. Nikdy si zrejme neuvedomili, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Pred pár rokmi muži nemali ani šajnu, čo je celulitída. Bohužiaľ, naučili sme ich to my, ženy! Teraz je to pomaly strašiak ako nejaká choroba. Tak sa začnite, prosím, správať a vnímať sa s láskou. Postavte sa pred zrkadlo a ak aj uvidíte väčšie „prosciutta“ (stehná), poďakujte, že vás nosia rovnako dobre s celulitídou či bez nej.

Pre Nicole McCloud ste navrhli šaty romantického rázu posiate 3D kvetmi, ako aj ďalšie, inšpirované džungľou, ktoré už odprezentovala na Slovensku, no i v Amerike…

Áno, začala som navrhovať pod značkou El Halawany by Wanyfer fashion a Nicole ma požiadala o navrhnutie šiat. Tie si už stihla obliecť na zopár eventov, talkshow a fotení. Rada by si ich obliekla aj na party pri príležitosti vydania jej nového CD v USA.

Mali ste v zálohe aj nejaký plán B, keby reakcia Nicole nebola pozitívna?

Pravdaže som počítala so všetkým… Aj s tým, že sa jej moja tvorba nemusí páčiť. V tom prípade by som šaty pekne zabalila, previazala ako inak, ak nie ružovou mašľou a poslala ich Michelle Obamovej. Tam sú tri dievčatá, niektorej by iste padli ako uliate. (smiech)

Nielen vaše návrhy, ale aj vaše postoje a myšlienky žiaria tými najkrajšími veselými farbami. Ako by ste sa pár slovami charakterizovali?
Kreatívny hyperaktívny živel a vizionár. (smiech)

Iste si rada zaspomínate na svoje detstvo. Predstavovali ste si už vtedy, že raz budete „kráľovnou pestrej palety“?
Je pravdou, že som ako dieťa dokázala hodiny stráviť kreslením a vyfarbovaním si, ale za svoj najväčší talent som aj tak vždy považovala svoje tanečné schopnosti. Vytvárala som choreografie, navrhovala kostýmy pre našu tanečnú skupinu. Tam niekde boli zárodky môjho dizajnérskeho videnia sveta.

Čo ste vyštudovali a čím ste prešli, kým ste sa rozhodli, že farby a dizajn je to, čo vám bolo súdené?
Po absolvovaní gymnázia som sa rozhodla ísť študovať na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave odbor história a filozofia. Keď som si na prednáškach kreslila do poznámok, kolegovia sa ma občas pýtali, či som si náhodou nepomýlila školu. Následne som na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave absolvovala štúdium medzinárodných vzťahov a diplomaciu. Počas obidvoch vysokých škôl som pôsobila vo viacerých slovenských médiách ako moderátorka a redaktorka. Kým som sa rozhodla začať si napĺňať vlastné ciele, celých 10 rokov som v medzinárodných spoločnostiach napĺňala tie korporátne na pozícii PR a marketingovej manažérky. Musím však dodať, že už v tom čase som vystavovala svoje obrazy v Prahe, Košiciach a Bratislave.

Pred tromi rokmi ste si zvolili extravagantný pseudonym, ktorý poukazuje na vašu súčasnú identitu. Mimochodom, celkom vám aj svedčí. Z Gabriely Horváthovej sa teda stala Gabriela Giotto. Aký príbeh sa podpísal pod túto veľkú zmenu?
Na každé životné rozhodnutie musí človek dozrieť a ocitnúť sa v tej správnej konštelácii hviezd. Plus potrebuje k tomu ešte veľkú dávku entuziazmu a odvahy. Nastal čas pre vypočutie čoraz naliehavejšieho vnútorného hlasu, ktorý som cez „hlasitý spôsob života v Matrixe“ nemala šancu počuť, nieto ho ešte nasledovať. Hoci ma vždy veľmi bavil každý jeden džob, v tomto som sa cítila byť požehnaná. Ale pravdou tiež bolo, že som sa nikdy nedokázala plne stotožniť so stratégiou firiem, pre ktoré som dovtedy pracovala. Gabriela Giotto je konečne plnohodnotne sama sebou.

Vaše modely sú plné „radostných“ farieb. Čo dáva vašim návrhom tú nekonečnú energiu, ktorá z nich vyžaruje? Čím sa inšpirujete?
Je to vždy reflexia môjho vnútorného vesmíru. Závisí, čo tam práve najviac rezonuje. Som veľký obdivovateľ krásnej architektúry, nádhernej prírody, ale aj vychutnávač nezabudnuteľných okamihov. To všetko sa odzrkadlí vo výslednom efekte.

Každá z farieb, ktorá je nám najbližšia, môže podľa symboliky našepkať aj niečo o našej osobnosti a charaktere. Ktorá farba vystihuje vás?
To je nesmierne ťažká otázka pre dušu, ktorá miluje toľko rôznych farieb a ich nespočetných odtieňov a kombinácii. Každopádne symbolom energie, ktorá sála zo všetkých mojich obrazov a šiat, je jednoznačne oranžová a mojím podpisom je tiež zlatá.

Vaše kreatívne dizajnérske kúsky zdobia nielen plátna, ale i mnoho šiat, tuník, košieľ, šálok či vankúšikov. Pomýšľate o nejakých nových „objektoch“, ktoré sa budú môcť popýšiť vašimi pestrofarebnými predstavami?
Samozrejme! Na svete sú už moje prvé prototypy štýlových krytov na mobily, koberce, kolekcia plaviek a kabátov, legíny, kraťasy, mikiny, celý set dekoratívnych závesov, dámske šatky, pánske kravaty a tiež aj motýliky.

Ktoré známe osobnosti mali na sebe šaty či košele s vašimi originálnymi námetmi a komu najviac svedčia?
Silvia a Vanessa Šarközi, Fredy a Viera Ayisi, Justin Topoľský, Braňo Deak, Petra Palevičová, Karin Haydu, Natália Hatalová, Marcela Molnárová, Dominika Mirgová, Jozef Hollý, Štefan Kocan, Katarína Ivanková, Hana Rapantová, Miroslav Mikolášik a mnohí ďalší. Každý človek je pre mňa jedinečný, takže určite svedčia všetkým.

V ktorých krajinách vaša tvorba reprezentovala Slovensko? Ako zapôsobila na domácich?
Veľký úspech som zažila so svojou módnou prehliadkou v Prahe, ale najväčším zážitkom pre mňa bola moja minuloročná prezentácia v libanonskom Bejrúte, Paríži východu. Temperamentné publikum nečakalo na záverečný slávnostný nástup modeliek, ale tlieskalo priebežne počas celej prehliadky. Bol to krásny pocit. V aule najprestížnejšej Americkej univerzity v Bejrúte bolo 700 miest do posledného obsadené. Ľudia sa po prehliadke chceli so mnou fotiť, pýtali si autogram, malo to svoje čaro. A symbolické bolo, že to bola moja druhá návšteva Bejrútu v tom roku. Zo svojej prvej cesty som sa vrátila so skicárom plným nových kresieb, poznámok a zážitkov. Tie som po návrate domov pretavila do obrazov, ktoré som následne preniesla na látky a z nich vytvorila svoju novú kolekciu. Práve tú som mala možnosť odprezentovať spätne v Libanone, teda krajine vzniku a symbolicky vrátiť v kreatívnej podobe to, čo som tam načerpala.

Autor: Tatiana Šujetová